Augustín píše svoje dielo „O zasvätenom panenstve“
okolo roku 401 ako reakciu na diskusiu o manželstve a panenstve
v jeho dobe.
Vysvetľuje vznešenosť panenského zasvätenia, no nespochybňuje ani dobro
manželstva, ktoré je možné slobodne si zvoliť. Práve preto voľba toho,
kto sa rozhodne naplno zasvätiť Bohu a napodobňovať Krista, je dvojnásobne
slobodná a dvojnásobne nezištná. Zasvätené panenstvo sa rodí z toho
„viac“. Pre svätého Augustína sa stáva panenské zasvätenie znakom
väčšej lásky a prostriedkom k väčšej láske.
Približne polovicu spisu autor venuje téme pokory. Aj keď tvrdí, že Bohu
zasvätené panenstvo vyjadruje vyšší stav kresťanskej dokonalosti,
zároveň trvá na tom, že iba Božou milosťou je možné tento dar uchovať
neporušený.
„Strážkyňou panenstva je láska a miestom, kde ho láska stráži, je
pokora.“ (sv. Augustín)